Viac info

Neuschwanstein, screenprint HC

Informácie o diele A. Warhola

„Neuschwanstein".

• Ide o unikáte dielo s označením HC 5/10, (F/S: II. 372), (rozmery 85,1 cm X 60 cm).
• Toto dielo je podpísané umelcom v ľavom dolnom rohu, k dielu je priložený certifikát autenticity vystavený v USA aj na Slovensku.
• Dielo bolo 6 rokov súčasťou expozície Múzea moderného umenia A. Warhola v Medzilaborciach (je k tomu doložené potvrdenie s pečiatkou inštitúcie).
• Obraz v súčasnosti visí v privátnej Mihal gallery v Košiciach.
• Dielo je zarámované a je vo veľmi dobrej kondícii.
• „Neuschwanstein“ absolvoval niekoľko svetových výstav. Napr. aj veľmi úspešnú výstavu v Ríme. Názov výstavy.: Andy Warhol „lo Slovaco“ v Palazzo Incontro Roma.(12.december 2007 - 6. január 2008).
• K obrazu sú priložené originálne výstavné katalógy, ktoré dokumentujú absolvované výstavy .

Popis diela: Diela s označením „HC“ sú považované, hlavne zberateľmi za unikátne, aj vďaka veľmi nízkemu nákladu. de o diela vybrané a označené umelcom ako dar svojim blízkym resp. známym. V čase života umelca sa diela s označením HC ani nepredávali resp. nevystavovali. Na trhu sú veľmi zriedkavé. Diel s označením "HC" od A. Warhola je v ponukách galérií málo.

Pozn k námetu diela: Prepychový a rozprávkový zámok v Bavorsku si zvolili tvorcovia za emblém - symbol zábavných parkov Walta Disneyho. Vežičky Disneylandu sú teda vežičkami Neuchwansteinu (viď priložené foto). V nedávnom celosvetovom internetovom hlasovaní bol zámok "Neuschwanstein" zaradený medzi 7 novodobých divov sveta.

K cene: Cena obrazov A. Warhola závisí aj od námetu a námet "Neuschwanstein" je pre nemecký trh (popri portrétoch osobností z nemeckých dejín) určite veľmi zaujímavý.

Podpis A.Warhola

Certifikát

Tragický príbeh zámku Neuschwanstein
Dnes je symbolom Disneylandu

Ak by bola usporiadaná súťaž, ktorý zámok z tisícov hradov a zámkov na svete sa najviac podobá rozprávkovým predstavám, určite by vyhral Neuschwanstein neďaleko Schwangau v bavorských Alpách. Neuschwanstein je veľkolepý zámok, umiestnený na vysokom skalnatom vrchu. Walt Disneymu poslúžil ako predloha k vytvoreniu Disneyho zámku. Nikdy neslúžil k vojnovým potrebám (hoci stojí na nedobytnej skale), pretože vznikol z rozmaru mladého kráľa Ľudovíta II. Je iróniou osudu, že sám ho veľa neužil, pretože tragicky zahynul. Bavorský kráľ Ľudovít II. bol korunovaný v Mníchove roku 1864, ale už od začiatku bolo zrejmé, že o reálne panovania nemá záujem. Ak mohol, dával prednosť divadelným predstavením a rád sa nechal unášať fantastickými predstavami, v ktorých vystupoval po boku už dávno zomrelých panovníkov. Tieto ilúzie a vidiny sa prelínali do jeho života v stále väčšej miere a na konci života mu zrejme nedovolili presne rozpoznať fantázie od reality. Avšak predtým dokázal plne využiť možnosti, ktoré mal ako bavorský kráľ. Najznámejším výsledkom jeho predstáv o živote v iných dobách, je zámok Neuschwanstein. Ten pôsobí rovnako rozporuplne ako jeho stavebník. Hoci ide o zámok úctyhodných rozmerov, pôsobí z väčšej vzdialenosti až ako divadelný kulisa. Kým vonkajšia podoba zámku je skutočne rozprávková a romantická, s nespočtom veží a vežičiek a pokojne pôsobiacou bielou farbou stien, vnútorné vybavenie pôsobí skôr chmúrne, jednotlivé sály a komnaty plne zodpovedajú wagnerovskému duchu. Zámok bol na svoju dobu vybavený technicky priamo zázračne; mal napr ústredné vykurovanie miestností a priame vedenie horúcej vody do traktov obývaných panovníkom.Tento zámok je neprirodzenou zmesou stavebných slohov. Bol stavaný od roku 1869 a to asi 17 rokov. Stál prinajmenšom dvanásť miliónov mariek, čo bola obrovská suma, z ktorej boli kráľovi ministri doslova zúfalí. A ako dopadol kráľ Ľudovít? Panovníkov koniec bol rovnako úchvatný, gradovaný a záhadný ako jeho obľúbené divadelné kusy od Richarda Wagnera. Ľudovít bol v nočných hodinách v Neuschwansteine vylákaný zo svojej miestnosti a bavorský psychiater, doktor Gudden, svojmu kráľovi na mieste oznámil, že ho musí zadržať ako osobu duševne chorú. Kráľ však mal svoje jasné obdobie, kedy sa správal normálne a tak mohol odhadnúť, že ho v budúcnosti čaká asi len poníženie a samota. Na predvečernú prechádzku 13. júna 1886 sa Ľudovít s doktorom Guddenom vydali k blízkemu Starnberskému jazeru. Keď sa stále nevracali, začali ľudia zo zámku oboch zmiznutých hľadať. Za svitu fakieľ ich našli oboch utopených v jazere. Tragédiu sa nepodarilo nikdy jednoznačne vysvetliť ....